Keď sa vám narodí potomok, začnete sa celkom prirodzene stretávať s podobne „postihnutými“ jedincami. S tými, ktorí sú rovnako ako vy neustále unavení, nevyspaní a mysľou niekde inde, zato striedavo dojatí a nadšení pokrokmi vlastných malých šarvancov. Niežeby ste sa už nemohli dobre zabávať s bezdetnými kamarátmi, ale s tými, ktorí už vedia, čo prežívate, je to akési jednoduchšie.
Aj málo býva veľa
Je fajn, keď nemusíte vysvetľovať tým, ktorí na vás čakajú, že neprídete načas, pretože váš miláčik si medzi dverami znečistil plienku a vy ste sa museli vrátiť, prebaliť a ešte aj prezliecť. O to lepšie chápete, keď vám niekto odriekne stretnutie kvôli tomu, že prebdel noc s chorým synčekom. A najviac zo všetkého si začnete vážiť chvíle, keď nemusíte nič riešiť, len si tak odpočívať a dívať sa hoci na jeden celý film v televízii alebo si prečítať dajme tomu jednu poviedku z knihy. Život robia skrátka aj takéto maličkosti. Alebo hlavne takéto malé veci. Obzvlášť vtedy, keď je vašou hlavnou náplňou opatrovanie detí.